LLS-love life story

Príbeh, ktorý vás dostane

Kalendár

Novinky

Kapitoly

Prvá kapitola

Vyvolení

,,V tento výnimočný deň sme sa stretli, aby sme spoznali troch vyvolených, ktorí ochránia Galaxiu pred zlom. V tento deň bude spečatená zmluva, ktorá určí osud tých, na ktorých sa čaká už tisíc rokov. Dnes budeme svedkami toho, ako osud určí cestu a zmení tri životy,“ vysoký šedivý pán dohovoril a ustúpil dozadu, aby uvoľnil miesto ďalšiemu rečníkovi.

,,Tí z vás, ktorí sa už zúčastnili Rady svetov určite poznajú najzákladnejšie pravidlo, ktoré hovorí o absolútnej diskrétnosti. Takže to, čo sa teraz dozvieme musí zostať v tajnosti až kým sa tu vyvolení neukážu. Ďakujem, dohovoril som.“

Muž v zelenom rúchu si sadol a na jeho miesto sa opäť postavil dlháň oblečený v rovnakom rúchu, ibaže žltej farby:

,,Od stretnutia s osudom nás delia už iba sekundy,“ povedal a všetci zúčastnení sa pozreli do Kruhu osudu osvetleného fakľami, ktorý ležal uprostred mramorového altánku.

         Presne o polnoci sa kruh vytesaný do mramoru zavlnil ako vodná hladina a v priebehu minúty sa v ňom zobrazili desiatky scén ako vystrihnutých z filmu. No každý pozorovateľ zachytil tváre vyvolených, ktorí boli už navždy spätí s osudom Galaxie.

         Keď obraz zhasol  a opäť vyzeral ako nevinný kameň, ozval sa hlas, ktorý však mohol počuť iba jeden z členov Rady.

         ,,Ardil, Aradur, Taradur,“ zopakoval si v duchu Tir-Haryon, jediný z Rady, ktorý nemal oblečené žiadne rúcho.

,,Ardil, Aradur, Taradur,“ povedal tak, aby to počuli všetci a potom odišiel do tmavej noci.

 

Pomaly som kráčala po chodníku vedúcemu na zastávku. Akurát som sa rozlúčila s Herbom, ktorý išiel na plávanie a ja som sa vliekla na svoj šermiarsky tréning. Konečne bol piatok, po nekonečnom mori písomiek a skúšania sme si mohli oddýchnuť. Aj som sa celkom tešila na tréning, hoci, priznávam, radšej by som bola niekde vonku s Herbom, Šišom alebo s Ver. Ibaže Šiša mal tiež tréning a aj tak sme spolu každý deň v škole. A trénovať treba.

No na druhej strane, zajtra sme mali ísť s Herbom a Šišom do kina. Ibaže Herbo zas na päťdesiat percent nepríde... čo už.

 

,,Raz, dva, tri, TERAZ!“ počul som trénera ako kričí a ja som automaticky skočil do vody. Plával som ako najrýchlejšie som vedel, držal som si slušné tempo, no aj tak som skončil nakoniec druhý. A čo, preteky sú až o týždeň.

,,Herbo! ...“ Príliš som nevnímal, čo mi hovorí tréner, len som prikyvoval. Keď som sa ho zbavil, vybral som sa za skupinkou báb stojacich neďaleko.

,,Tak čo, ako to ide?“

,,V pohode, akurát plánujeme zajtrajšok,“ zaškerila sa Nikola.

,,A čo bude?“

,,Ideme k Simone... čo ideš aj ty?“

,,Prečo nie... a čo budete robiť?“

,,No tak rôzne... ale veď to je jedno, Simone by bola rada keby si prišiel,“ podpichla Simone Nikola. Tá sa trochu začervenala, no skôr než stihla niečo povedať, začal som ja:

,,No, nebola by jediná. A uvidím, možno prídem, tak na päťdesiat percent.“

Simone sa na mňa vďačne usmiala a ja som to opätoval. No vtom, v hlave sa mi ozvali výčitky. Vedel som, že by sme mali ísť do kina s Ninou a Šišom. Len som si nebol istý, či sa tie výčitky týkajú iba toho kina.

 

Nikdy som si nemyslel, že budem niekoho naozaj potrebovať. Ale teraz... všetko sa zmenilo. Nechcel som si nič pripustiť, ale vedel som, že keď sa odsťahujeme všetko bude iné. A každým dňom, vždy, keď bolo o niečo teplejšie, som sa viac obával.

No aspoň na chvíľu som to mohol zahodiť za hlavu. Všetci, ktorí so mnou chodili na karate mi pomohli zabudnúť. A taktiež Herbo s Ninou. Tak trochu som dúfal, že zajtra obaja prídu. A sám pre seba som si hovoril, že už by sa mohla Nina alebo Herbo spamätať. Buď by sa mala Nina spamätať alebo by sa mal Herbo nejak pozbierať, lebo už to trvalo dosť dlho. A doplácal som na to hlavne ja, lebo keď sme išli my traja von, oni sa skoro vôbec nebavili. Na to, že sú dobrí kamaráti trochu zvláštne, nie? No boli to moji najlepší priatelia a ja som sa tešil, že s nimi ešte môžem zostať.

 

Tir-Haryon sa ponáhľal späť do svojho útočiska, v inom svete. Jeden z vodcov Prechádzačského rádu síce nemal problém s prechodmi do iných svetov, no v hlave sa mu stále dookola premietali obrazy vyvolených. Veď to sú ešte deti, pomyslel si.

Dvaja chlapci a to dievča. Jeden mal krátke  hnedé  vlasy a zelené oči, bol o čosi nižší ako ten druhý a sršala z neho mágia. Druhý chlapec mal bledšie vlasy, kučeravé a polodlhé, modré oči a vyšportovanú postavu plavca. A to dievča... cítil z nej akúsi zvláštnu silu. Mala dlhé hnedé vlasy, šedozelené oči a tvár podobnú skôr elfkám než ľuďom. A... z tých očí  pozeralo niečo, čo je vzácnejšie ako drak. A ak ste sa pozreli lepšie, zbadali ste to aj v tých druhých očiach, v očiach toho kučeravého chlapca, ktorý sa to snažil nešikovne skryť.

Áno, Tir-Haryon vedel, čo prichádza. A malo to prísť už čoskoro.

 

Poslední komentáře
18.06.2012 20:15:28: www.plynule.cz levnější plyn
16.06.2012 07:38:25: www.penzijni-pripojisteni-info.cz/penzijni-pripojisteni penzijní fondy
13.05.2012 16:56:03: penzijní fond axa www.penzijni-pripojisteni-info.cz
24.03.2012 14:31:21: mobilheimy celoroční
 
Ak pre mňa máte radu, kritiku, prípadne pochvalu ohľadne týchto stránok, ozvite sa na môj mail ardil@zoznam.sk.