Prídu a odídu, prídu a odídu, večný kolobeh života.

Keby neprišli noví a starí by zostali, bola by iba prázdnota.

Príde a odíde, príde a odíde, náš osud.

Ak by sme ho nemali, aké by to bolo? Posúď.

Tak život zariadil, že stvoritelia sa postavili na cestu osudu.

Rozbehli sa po nej rezko, vedeli, že dlho nebudú.

A stvorili svet v mysli v mysli svojej prvej dcéry.

Stvorili to, čo v celom svete nevideli.

To oni svojou snahou, láskou a obetou,

Rozpútali vojnu, ktorá je odvekou.

Rozpútali vojnu, kde bojuje ich dcéra.

No spravili chybu, keď čakali moc veľa.

Našťastie... tá chyba sa dá prepáčiť.

A ak sa posnažia, ten nový svet bude žiť!

Preto prosím, poďakujme, tomu skvelému páru,

Čo v našom svete nemá a nebude mať páru.

V ich srdciach vždy sa nájde dcéra, čo stvorila svet vlastný

A stvoritelia konečne zbadajú svoj cieľ jasný...

Existuje niečo, jedna dobrá veta:

Že oni navždy budú stvoritelia sveta.