Kto pamätá sa na iskru nádeje?

Kto veril, že ani čas ju neodveje?

Kto tajne dúfal, že všetko bude dobré?

Kto naivne veril? Ten, kto teraz žobre...

Posolstvo z neba odmietla som.

Tak veľmi som verila... v návrat.

Mali ste pávo hovoriť mi, blázon!

Lebo bláznovstvo z lásky je krásne...

No z viery, to zatrať!

Oheň horel, požiar... je to vlastne zvláštne.

Keď hasil si tie plamene, bolo to dosť vážne.

Každou kvapkou vody, keď zadusil si iskry,

V každej kvapke bolo niečo, čo z tvojho vnútra prýšti.

Sklamanie bolo veľké, no... som hrdinka.

A s nádejou som počítala aj keď bola malinká...

Menšia a menšia, potom trošku narástla,

A zrazu sa to stalo... kúsoček od nešťastie.

Keď hektolitre vody zobrali mi všetko,

Zrazu som zbadala to, čoho si bol svedkom.

Že ty si pre mňa nikým a bojím sa ťa, vieš to?

Z očí ti ide zvláštna sila, moc... gesto.

Ty nie si ten kto má prísť, šľachetného srdca...

Asi som bola slepá, no všetko sa nerúca.

Našťastie... vlastne som rada, že tu už nie si.

Ak sa znovu nemýlim, tak adios! Nech si kdesi...