LLS-love life story

Príbeh, ktorý vás dostane

Kalendár

Novinky

Básničky

Ardil Almariel

Autor: Nina Linderová

Ardil Almariël

 

Ľahká ako vták, vždy úsmev na perách,

Je tá, čo svetlo nosí a zaháňa strach

(hoc v sebe ho nosí, nepustí ho v prah).

 

Krásna ako slnko, rovnaká ako more

Nevinná ako detská tvár, čo pozerá hore

(a pritom v duši neuvidí už ranné zore).

 

Odveké jej skutky, jej nesmierna sila,

Tí očarení vravia: ,,Je krajšia ako víla.“

Je mocná no i skromná, očarúva ľudí,

No ona vždy a znova, vždy viac seba súdi.

 

Jej cnosti a jej svetlo, čo rozsieva šťastie,

Stále viacej vädne, pokrýva ho chrastie.

A v tých očiach múdrych, čo nádejou žili

Odrazu... či zhasli? Tie cnosti sa snáď skryli.

 

Kam podela sa vášeň? Kam podela sa láska?

Najmúdrejší z múdrych! Hľa, na čele vráska.

Len hŕstka ľudí pozná, tú záhadu tajnú,

Bo poznajá silu... tú najväčšiu, bájnu.

 

A nemôžu pomôcť, čo ako by chceli;

Nespoznajú nikdy tento píbeh celý.

 

Čo stalo sa jej, krásnej, nevinnej panne?

Prečo už jej bytie vyzerá tak márne?

A vôbec... prečo zomiera sama v temnote?

Prečo zostáva utopená vo svojej samote?

 

Je predsa kráľovnou znovu stvoreného sveta.

V jej mene boli zložené básne, piesne, opereta...

Jej meno poznajú šľachtici i tuláci,

Inteligencia, žobrač i vľúdni chudáci.

 

Však stalo sa raz, dávno pre krátky život ľudí,

Že spoznali sa dvaja a pocítili v hrudi,

Jak srdce silno tlčie a láska rozum kalí,

Prosto, jednoducho, navzájom sa mali.

 

Nie vždy to išlo ľahko, nie vždy to išlo hladko

A nemožno povedať, že by boli spolu krátko.

 

Keď zistili, že láska, čo spája ich je väčšia,

Že vďaka nej žijú a kdekoho predčia,

Rozhodli sa správne, chceli pomôcť ľudu,

Vzdali sa svojej lásky, stali si proti osudu.

Láska Meliath však silná, bola to podlá zrada,

A ona, statočná, mala ho stále rada,

Tak s predsavzatím a vervou pustila sa do boja,

Neváhala, lež verila a zostala stále svoja.

 

Keď po strastiach a Veľkej Vojne, v ktorej oslobodili starých mágov,

Keď s verným priateľom na čele objavili Krajinu drakov,

Ich cesty sa, žiaľ, rozišli sa, no trvalo to krátko,

Žiť bez druhého po boku; sami kráčali vratko.

 

Potom hodnú chvíľu všetko javilo sa sľubne,

No nádej prchla rýchlo, ako keď oheň stúpne...

Vek temný, ktorý nastal, vek čiernoty a strachu,

Keď ľudia umierali v hnilobnom svojom prachu,

Hľa, ona, on a kráľ, tí, čo bojovať mali z úkrytu,

Vyrazili proti temnote a vrátili svetlo úsvitu,

 

I za cenu tú najvyššiu, za cenu doživotných múk,

Za cenu stokrát väčšiu, ako vzdať sa a zlomiť luk.

Boli to oni, áno, čo oslobodili svety

A život opäť kvitol, tak ako celé lety...

 

Však nikto okrem tých troch netušil, čo za tým stojí,

Netušili prečo on odchádza a prečo sa ona bojí,

Nechápali síce, že stáva sa ženou kráľa,

No mali už svoje šťastie, šťastena pookriala.

 

A zatiaľ ona každým týždňom, každým splnom,

Prepadáva sa hlbšie do tmy, zapredáva sa lúnom.

A v jej očiach už nie je to iskrivé svetlo

(no ani teraz, milí, by si ju žiadne dieťa nesplietlo).

 

Lebo ona je tá, čo trpí, čo trpí, lebo musí,

Ona je tou, čo dala srdce rozbité v drobné kusy.

A teraz spí a neplače. Nie, aj keď by rada.

Je predsa kráľovnou, ženou najlepšieho kamaráta.

A hoci s hlavou vztýčenou a úsmevom vľúdnym na tvári,

Jej oči prezradia pravdu, to ako sa už nič nezdarí.

 

A kráľ sa stále trápi. Vo dne, v noci, večne.

Vyčíta si súhlas, vyčíta nekonečne...

 

V horách, tajne skrytá pred očami ľudí,

Každú noc sa zo sna pekelného budí.

A jej manžel tíško mrmle zaklínadlo,

Aby aspoň v noci to bolenie schladlo.

 

A hoc ju ľúbi verne, vie, že dúfa márne.

No i tak po jej boku ticho vďačne starne.

 

A ona, úbohá, čo jej meno poznajú všade,

Každý deň za úsvitu vstáva a nestráca nikdy nádej,

Že ten, čo trpí rovnako už čoskoro príde,

A ona by sa len dívala a pozorovala ako ide,

Lebo vtedy by srdce žiaľom puklo a ona pod rov zíde.

 

Tak krásna a tak mocná, rovnaká ako more,

Nevinná ako detská tvár, čo pozerá hore...

Odveké jej skutky, jej nesmierna sila,

Čo ju pred svetom navždy, už naveky skryla...

 

Ten najúžasnejší človek, splnila najvyšší cieľ,

Teraz len skrytá mlčí, krásna Ardil Almariël.

 

 

 

 

 

 

 

Žádné komentáře
 
Ak pre mňa máte radu, kritiku, prípadne pochvalu ohľadne týchto stránok, ozvite sa na môj mail ardil@zoznam.sk.